<mods:mods version="3.3" xsi:schemaLocation="http://www.loc.gov/mods/v3 http://www.loc.gov/standards/mods/v3/mods-3-3.xsd" xmlns:mods="http://www.loc.gov/mods/v3" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance"><mods:titleInfo><mods:title>НАВОИЙШУНОСЛИКДА ТАҲЛИЛ ВА ТАЛҚИН РАНГ-БАРАНГЛИГИ</mods:title></mods:titleInfo><mods:name type="personal"><mods:namePart type="given">Насима</mods:namePart><mods:namePart type="family">Қодирова</mods:namePart><mods:role><mods:roleTerm type="text">author</mods:roleTerm></mods:role></mods:name><mods:abstract>“Шеърият мулкининг султони” Алишер Навоий ғазаллари сермаънолиги, рамзийлиги, метафораларга бойлиги, мавзу кўламининг кенглиги жиҳатидан ўзига хос. Шунинг учун бир ғазалнинг турлича талқинларига дуч келамиз. Мазкур мақолада “Ишқ аро душвордир бўлмоқ киши ҳамдарди шоҳ...” ва “Ёрдин айру кўнгил...” мисраси билан бошланувчи ғазалларининг турли адабиётшунослар томонидан амалга оширилган таҳлиллари ўрганилган ва уларнинг шарҳлаш маҳоратига баҳо берилган.</mods:abstract><mods:originInfo><mods:dateIssued encoding="iso8601">2024-06-20</mods:dateIssued></mods:originInfo><mods:originInfo><mods:publisher>Hamkor konferensiyalar</mods:publisher></mods:originInfo><mods:genre>Article</mods:genre></mods:mods>